September 2012

To Autumn

10. september 2012 at 20:43 | Betty |  Betty and the Werevolves
Dve slová. Preflákané leto.
Pred prázdninami som naletela Florence lebo hovorila, že nech nejdem nikam a budeme spolu, bicyklovať sa po parku, prehrávať si Pána Prsteňov v parku, čítať si v parku, no proste bývať v parku. A tak sme s Florence sedeli dva mesiace pred televízorom, videli sme snáď všetky duchaplné MTV showy (ako shows po slovensky). Pár stretnutí s ľuďmi, ktorých po ôsmich rokoch stále nepoznám, nekonečné hĺbavé myšlienky o opeľovaní slnečníc a písaní básní zlým mužom. Čítanie Poea, Shakespearea, Corneillea, Racinea, Schillera, Petrarcu, Tolkiena a počúvanie Subways, Lany del Rey a Walk the Moon stále dookola. A hop-zrazu tretí september a ja som sama doma namiesto toho aby som išla do školy, ako posledných dvanásť rokov. Nezvyk. Ale veľmi rýchlo navyknuteľný.

Na druhej strane, Florence napriek tomu, že je o päť rokov mladšia, a je to moja sestra (pravdepodobne...sránda) tak ju mám na celom svete najradšej. Jednou vetou, asi som badateľne osprostela. A okrem toho som Jonathana videla toľkokrát, že som do Brna nabalená jeho rôznych pozícií a mám dosť, no snáď na dva roky (ak počítame jeho zvyčajnú obľubu ukazovať sa raz za trimester tehotenstva, t.j. raz za tri mesiace).

O týždeň idem do Brna a od psychického kolapsu zo strachu ma každý večer zachraňuje Harry, ktorý tam ide so mnou a ktorý ma utvrdzuje v tom, že to bude celkom fajn. A prihlásila som sa do cirkevného speváckeho zboru. Pif! Ale musím sa tam zamestnať (čo najrýchlejšie) aby som nemusela žobroniť o peniaze od rodičov a aby som mohla chodiť do Prahy za June a Annou aspoň raz do mesiaca, a aspoň raz za polroka domov (lebo dávať 30 eur na vlak len do Košíc je too mainstream).

A tikajú mi biologické hodiny!