June 2012

Elegy written in a Country Churchyard

18. june 2012 at 12:47 | Betty |  Betty and the Werevolves
Už starovekí filozofi, tých ktorých neznášam najviac, dokázali rozvinúť skvelú myšlienku, čo je nesmierne impressive vzhľadom na to v akých podmienkach žili. Museli to byť múdri chlapíci. Tak napríklad jeden z nich tvrdil, na meno si nespomínam, že zem sa skladá z dvoch protistojných javov, ktoré na seba vzájomne pôsobia, sú si opakom ale jeden plynule do druhého prechádza. Ako keď sa deň mení na noc, alebo keď človek umiera. Kde končí dobro, tam začína zlo. Lenže na to, aby sme dobro spoznali, musíme poznať zlo - to je vraj jediná možnosť ako pochopiť svet.


Pred polročnými prázdninami, v januári, sa nám uzatvárali známky. Bolo to posledné vysvedčenie ktorého výsledky sa posielali aby ohúrili univerzity. Takže každý sa hnal za dobrými výsledkami. Ja som mala blbé vysvedčenie, lebo som mala dvojku z občianskej výchovy, slovenčiny, ešte aj z angličtiny. Okrem toho som si odkrútila štyri mesiace z chémie, ktoré ma stáli asi 5 rokov života vďaka stresu, ktorý mi darovali. Najťažšie to však mali nemčinári. Boli dvaja a ani jeden z nich nemčinu nevedel. Po tom, čo Noxovi dala nemčinárka štyrku ale to len po masívnych protéžach (to je moje slovo) som mu navrhla, že mu vypracujem témy z nemčiny. Nie som majster ako Yoda, ale bolo to lepšie ako nič. O týždeň nám povedali, že Nox skočil z piateho poschodia rozostavanej bytovky, má polámané snáď všetko čo sa dá polámať, a to, že prežil je jeden zázrak. Bolestivý, trpký a veľmi ťažký zázrak. Po obavách či zomrie, či ešte niekedy bude chodiť a či ho ešte niekedy uvidíme sa na nás na konci mája prišiel pozrieť. Po vlastných, s paličkou, ktorú poriadne ani nepotreboval.

V prvom rade som uvažovala strašne dlho nad tým, či sa s tými témami mám ponúknuť, alebo nie. Nakoniec som to urobila preto, lebo Noxa som mala vždy rada. Možno radšej ako niekoho iného. Môj vzťah k nemu patril vždy pod lejbl "pre mňa samú nepochopiteľné". V škole sme nikdy nepatrili do akejsi partie, občas sme sa porozprávali a to bol koniec. Na prvej chate bol úžasný, na druhej spred dvoch týždňov sme boli spolu celú noc a ja som od smiechu ani nemohla zaspať. Piatok ma pozval na svoju oslavu narodenín a ja som bola rada, lebo ho mám rada (úplne normálne, priateľsky), ale stále tam bol taký malinký otázniček, či tam je len to priateľstvo.

Viete vy vôbec aká je pointa celého toho rozprávania? Že som zistila, že nie je. Ani s Noxom, a pravdepodobne ani s Et. A zistila som to "vďaka" čerešňovici. Necítim potrebu ospravedlňovať sa ani obhajovať svoje správanie vzhľadom na to, že mám osemnásť a som vcelku rozumná. Okrem tých období, keď sa bojím vychádzať z domu, lebo sa bojím náletu žiab a šedého zákalu.

Betty

Ralph Roister Doister

8. june 2012 at 7:30 | Betty |  Betty and the Werevolves
Niekedy mám dosť schovávania sa. Sartre vraví, že brány väzenia si nosíme každý sám v sebe. Nechcem byť vo väzení. Nikdy neviete, čo na Vás číha zozadu.Viete, na čo je parádna doba? Na egoistické bodky.

  • Podľa posledných výskumov som latentný bisexuál s podpriemernou inteligenciou
  • Predvčerom som našla minuloletnú Islandskú rodinu a tete som napísala, že vďaka zlej výchove jej detí som teraz na liekoch, no nenapísala som jej že jej manžel surfuje po všemožných porno stránkach, aj keď som veľmi chcela
  • Od rána som bola sklamaná z Prahy a tak som sa pred štyroma hodinami ostrihala na chlapca
  • Ruším jednu au pair prácu za druhou, ale po tom čo jednu zruším, druhú si hľadám
  • Niekedy snívam o tom, že lietam a pozerám sa z okna na ľudí ako sa prezliekajú
  • Prajem si byť úspešná, obdivovaná, milovaná a múdra. Prajem si to viac ako lásku a zdravie. Som hnusný nízky materialista
  • Chcem mať krásny foťák, vyfotografovať si všetkých krásnych ľudí na svete a dať si ich na steny svojho bytu
  • Chcela by som mať vzťah aký mal Sartre
  • Budúci rok strávim v Brne, lebo na Prahu som príliš hlúpa (ako ináč)
Nič horšie už neviem vymyslieť. Som až taká hlúpa.
Betty

Volpone or the Fox

5. june 2012 at 13:05 | Betty |  Betty and the Werevolves
Normálnosť je relatívna. Aj relatívnosť je relatívna. (K začiatkom patria hlboké myšlienky. Aj hĺbka tejto myšlienky je relatívna).

Keď som pondelok zistila že ma prijali na MU, tak to samozrejme neznamenalo koniec učenia sa, iba vylúčenie všetkých slovenských škôl a zameriavanie sa na tú najlepšiu a najkrajšiu, pražskú Karlovu. Stredu som bola na chate, i keď som spočiatku kategoricky odmietala akékoľvek snahy dostať ma tam od Anny, June, Chloe (vypracovávala som jej témy z nemčiny na maturitu) alebo všetkých ostatných. A neľutujem. Mali sme sa opiť, niektorí sa opili, ja osobne som sa kúsok pripila z piva a ovocných vodiek. Hnus. Strašne ma potešilo, že tam bol aj Nox (a je to král,pred piatimi mesiacmi skočil z piateho poschodia, dolámal sa a ten večer ešte tancoval a behal pred policajtmi), nakoniec sme sa s ním, Annou, June a Andrewom rehotali celú noc na veciach, ktoré mi osamote neprídu ani náhodou vtipné. Tie vtipy a všetky výroky zakryli aj smutné fakty, že na chate sme boli všetci z jednej triedy a aj tak tam v noci musela prísť polícia...


Piatok večer sme opäť boli vonku a ja som po štvrtkovom filmovom maratóne u Harryho dúfala, že to bude opäť rovnaké ako pred týždňom, nakoniec prišiel s Et. len na chvíľu, no hneď, čo odišli, prechádzal okolo Jonathan, a aj napriek tomu, že po tom, čo ma uvidel zrýchlil do kroku, urobil mi deň, urobil mi týždeň, urobil mi celú tú dobu, čo som ho nevidela. Mám zase z čoho žiť ďalší semester.

Sobotu sme odchádzali do Prahy, všetci piati (ako rodičia, Freddie a Florence) ako Hujerovci, nekonečných deväť hodín v aute po tej hnusnej českej diaľnici z Brna do Prahy (seriously, WTF?). Boli sme u uja pri Nemecku, držal nám prednášky ako jeho dcéra, moja sesternica (rodinný kútik) nafúkla matrac za 15 minút a nám trom sa to nepodarilo za tri hodiny. Bývali sme na zámku (taký ten zámok v Ústi nad Labem), lebo on je akýmsi správcom kultúrnych pamiatok, či čo, takže keď v sobotu večer s rodičmi odišli do krčmy, museli všetko zakódovať a my sme sa nesmeli pohnúť z jedinej izby. Nedeľu sme odišli do Prahy, kde sme prespali v prázdnom byte môjho bratranca, ktorý je momentálne v Luxembursku a našli sme tam jeho brata (môjho ďalšieho bratranca), ktorý nám ukázal ako sa dostať až k filozofickej fakulte a nespôsobiť si tak druhé ráno heart attack. Pondelok som mala skúšky z a-a (anglistika-amerikanistika) a samozrejme z literatúry som sa skoro pos.. ale tie ostatné časti by mali byť fajn. Včera sme sa vrátili, kostrč a krk som nechala na zadnom sedadle auta alebo som ochrnutá, neviem, a dnes by som sa mala učiť ďalej, lebo budúci týždeň idem do Prahy znova, ale čo ja viem. Nechce sa mi. Lenivosť je relatívna.

Bože, snáď.

Betty