Charming Juice

23. january 2013 at 12:32 | Betty |  Betty and the Werevolves
Som Betty, mám 19 a dokážem všetko čo chcem. Som schopná premeniť svet na krásny, viem zjesť pomaranč za pätnásť sekúnd aj s olúpaním a neviem sa vyjadrovať. Chcem žiť v meste s mnoho ľuďmi. Nie som výnimočná. Mám strašne veľa chýb. Nerobím skúšky na prvýkrát. Nemám super postavu ani super účes. Ani pekné oči či dokonalý nos. Mám krásne uši a baletkovské chodidlá. Mám rada keď svitá v lete. Keď povieva vánok na jar. Keď lístie šuští na jeseň a mám rada absolútne všetko v zime. Nezmaturovala som na samé jednotky a neprijali ma na vysnívanú vysokú školu. Nebol do mňa zaľúbený každý človek do ktorého som bola zaľúbená. Nemám peniaze na to, aby som sa obliekla tak ako chcem. Netrávim prázdniny v Paríži ani v Londýne. Nesnívam o rodine s chlapcom, dievčaťom a psom na predmestí. Neprečítala som všetky úžasné knihy, nepočula všetky úžasné albumy. Nemám stovky kamarátov, ktorí mi na nástenku vypisujú, ako veľmi ma majú radi. Nemám spolubývajúcu s ktorou si robíme Star Wars maratóny. Keď mám zlú náladu, nevydržím byť v Brne viac ako pár dní. Neuhádnem všetky otázky v televíznych kvízoch a už vôbec nemám perfektný život. Pointou však je, že stojím. Stojím a pozerám sa do tváre ľuďom, ktorí ma na ulici očumujú. Stojím a pozerám na ľudí, ktorí sa mi posmievajú. Stojím a pozerám sa do očí ľuďom, ktorí mi tvrdia, že nikdy nič nedokážem, pretože nemám vôľu. A v duchu sa usmievam, lebo presne tieto reči ma povzbudia viac ako nefalšované povzbudzovanie.


Som Betty, mám 19 a dokážem všetko, čo chcem. Mám Boha, ktorý ma neskonale miluje a ktorého ruka ma chráni kdekoľvek som. Mám mamu, ktorá sa na mňa teší aj po nezrobených skúškach a podporuje ma v každom mojom hlúpom sne. Mám otca, ktorý ma naučil, že rana po hube je najlepší darček aký možem dostať. Mám sestru, ktorá je mojou najlepšou priateľkou, pred ktorou sa nehanbím a ktorej môžem povedať čokoľvek. Je ako zástupca Boha na zemi. Mám brata, ktorého bystrosť ma núti učiť sa každý deň nové a nové veci. Mám pár kamarátov, ktorí sú smutní, keď som smutná a sú šťastní, keď som šťastná. Pre ktorých som narodeninový darček a dôvod k úsmevu. Mám silu dôjsť až na koniec cesty so vztýčenou hlavou. Mám silu ošúchať si kolená a postaviť sa ďalšej facke. Mám dar viery a nekonečnej fantázie. V nej lietam, som oranžový dáždnik, som kvapka dažďa na chodníku. Som mravec ponáhľajúci sa po potravu a som vločka padajúca na jeho nos.

Milujem život, Boha a všetky skúšky, ktoré som už prekonala a ktoré ešte len prekonám. Tie budú ťažšie, omnoho ťažšie, ale čím ťažšie sú, tým silnejší človek zo mňa bude, keď nimi prejdem. Neúspech si nepripúšťam.

Som Betty a dnešok je deň Využitia prítomnosti

Svet je krásny, aj keď Peter Pan nie je nablízku...


 

Confused Commander

8. november 2012 at 18:22 | Betty |  Betty and the Werevolves
Jój, šaľene mi.


Tak mám noutbuk, nemám tigrí chvost a pijem dračí moč.
Stále.
Študujem, krajší obor nenájdete, ale naisto viem, že to nechcem robiť v budúcnosti. Chcem byť herečka, speváčka, chcem hrať v opere a milenku Toma Hardyho, chcem byť letuška, lekárka hokejového tímu, spievať clivé melódie, bývať na Islande a podobne.
No to nebudem, možno po nejakom motivačnom zážitku na pár minút. Ale v reálnom svete pravdepodobne nie.
Pozícia Júliusa Šuplera je ohrozená.
V utorok som bola na hokej. Z Pašekovej sánky nespávam doteraz.
A Brno mi pripomína Košice. A beží mi tu siedmy týždeň.
Keby ste boli poblíž, tak príďte, mám veľa koláčov.
Boh je super.
A náhody neexistujú.
A bodaj by sa daydreamy ďalšie dni plnili.

Ách.

To Autumn

10. september 2012 at 20:43 | Betty |  Betty and the Werevolves
Dve slová. Preflákané leto.
Pred prázdninami som naletela Florence lebo hovorila, že nech nejdem nikam a budeme spolu, bicyklovať sa po parku, prehrávať si Pána Prsteňov v parku, čítať si v parku, no proste bývať v parku. A tak sme s Florence sedeli dva mesiace pred televízorom, videli sme snáď všetky duchaplné MTV showy (ako shows po slovensky). Pár stretnutí s ľuďmi, ktorých po ôsmich rokoch stále nepoznám, nekonečné hĺbavé myšlienky o opeľovaní slnečníc a písaní básní zlým mužom. Čítanie Poea, Shakespearea, Corneillea, Racinea, Schillera, Petrarcu, Tolkiena a počúvanie Subways, Lany del Rey a Walk the Moon stále dookola. A hop-zrazu tretí september a ja som sama doma namiesto toho aby som išla do školy, ako posledných dvanásť rokov. Nezvyk. Ale veľmi rýchlo navyknuteľný.

Na druhej strane, Florence napriek tomu, že je o päť rokov mladšia, a je to moja sestra (pravdepodobne...sránda) tak ju mám na celom svete najradšej. Jednou vetou, asi som badateľne osprostela. A okrem toho som Jonathana videla toľkokrát, že som do Brna nabalená jeho rôznych pozícií a mám dosť, no snáď na dva roky (ak počítame jeho zvyčajnú obľubu ukazovať sa raz za trimester tehotenstva, t.j. raz za tri mesiace).

O týždeň idem do Brna a od psychického kolapsu zo strachu ma každý večer zachraňuje Harry, ktorý tam ide so mnou a ktorý ma utvrdzuje v tom, že to bude celkom fajn. A prihlásila som sa do cirkevného speváckeho zboru. Pif! Ale musím sa tam zamestnať (čo najrýchlejšie) aby som nemusela žobroniť o peniaze od rodičov a aby som mohla chodiť do Prahy za June a Annou aspoň raz do mesiaca, a aspoň raz za polroka domov (lebo dávať 30 eur na vlak len do Košíc je too mainstream).

A tikajú mi biologické hodiny!
 


Elegy written in a Country Churchyard

18. june 2012 at 12:47 | Betty |  Betty and the Werevolves
Už starovekí filozofi, tých ktorých neznášam najviac, dokázali rozvinúť skvelú myšlienku, čo je nesmierne impressive vzhľadom na to v akých podmienkach žili. Museli to byť múdri chlapíci. Tak napríklad jeden z nich tvrdil, na meno si nespomínam, že zem sa skladá z dvoch protistojných javov, ktoré na seba vzájomne pôsobia, sú si opakom ale jeden plynule do druhého prechádza. Ako keď sa deň mení na noc, alebo keď človek umiera. Kde končí dobro, tam začína zlo. Lenže na to, aby sme dobro spoznali, musíme poznať zlo - to je vraj jediná možnosť ako pochopiť svet.


Pred polročnými prázdninami, v januári, sa nám uzatvárali známky. Bolo to posledné vysvedčenie ktorého výsledky sa posielali aby ohúrili univerzity. Takže každý sa hnal za dobrými výsledkami. Ja som mala blbé vysvedčenie, lebo som mala dvojku z občianskej výchovy, slovenčiny, ešte aj z angličtiny. Okrem toho som si odkrútila štyri mesiace z chémie, ktoré ma stáli asi 5 rokov života vďaka stresu, ktorý mi darovali. Najťažšie to však mali nemčinári. Boli dvaja a ani jeden z nich nemčinu nevedel. Po tom, čo Noxovi dala nemčinárka štyrku ale to len po masívnych protéžach (to je moje slovo) som mu navrhla, že mu vypracujem témy z nemčiny. Nie som majster ako Yoda, ale bolo to lepšie ako nič. O týždeň nám povedali, že Nox skočil z piateho poschodia rozostavanej bytovky, má polámané snáď všetko čo sa dá polámať, a to, že prežil je jeden zázrak. Bolestivý, trpký a veľmi ťažký zázrak. Po obavách či zomrie, či ešte niekedy bude chodiť a či ho ešte niekedy uvidíme sa na nás na konci mája prišiel pozrieť. Po vlastných, s paličkou, ktorú poriadne ani nepotreboval.

V prvom rade som uvažovala strašne dlho nad tým, či sa s tými témami mám ponúknuť, alebo nie. Nakoniec som to urobila preto, lebo Noxa som mala vždy rada. Možno radšej ako niekoho iného. Môj vzťah k nemu patril vždy pod lejbl "pre mňa samú nepochopiteľné". V škole sme nikdy nepatrili do akejsi partie, občas sme sa porozprávali a to bol koniec. Na prvej chate bol úžasný, na druhej spred dvoch týždňov sme boli spolu celú noc a ja som od smiechu ani nemohla zaspať. Piatok ma pozval na svoju oslavu narodenín a ja som bola rada, lebo ho mám rada (úplne normálne, priateľsky), ale stále tam bol taký malinký otázniček, či tam je len to priateľstvo.

Viete vy vôbec aká je pointa celého toho rozprávania? Že som zistila, že nie je. Ani s Noxom, a pravdepodobne ani s Et. A zistila som to "vďaka" čerešňovici. Necítim potrebu ospravedlňovať sa ani obhajovať svoje správanie vzhľadom na to, že mám osemnásť a som vcelku rozumná. Okrem tých období, keď sa bojím vychádzať z domu, lebo sa bojím náletu žiab a šedého zákalu.

Betty

Ralph Roister Doister

8. june 2012 at 7:30 | Betty |  Betty and the Werevolves
Niekedy mám dosť schovávania sa. Sartre vraví, že brány väzenia si nosíme každý sám v sebe. Nechcem byť vo väzení. Nikdy neviete, čo na Vás číha zozadu.Viete, na čo je parádna doba? Na egoistické bodky.

  • Podľa posledných výskumov som latentný bisexuál s podpriemernou inteligenciou
  • Predvčerom som našla minuloletnú Islandskú rodinu a tete som napísala, že vďaka zlej výchove jej detí som teraz na liekoch, no nenapísala som jej že jej manžel surfuje po všemožných porno stránkach, aj keď som veľmi chcela
  • Od rána som bola sklamaná z Prahy a tak som sa pred štyroma hodinami ostrihala na chlapca
  • Ruším jednu au pair prácu za druhou, ale po tom čo jednu zruším, druhú si hľadám
  • Niekedy snívam o tom, že lietam a pozerám sa z okna na ľudí ako sa prezliekajú
  • Prajem si byť úspešná, obdivovaná, milovaná a múdra. Prajem si to viac ako lásku a zdravie. Som hnusný nízky materialista
  • Chcem mať krásny foťák, vyfotografovať si všetkých krásnych ľudí na svete a dať si ich na steny svojho bytu
  • Chcela by som mať vzťah aký mal Sartre
  • Budúci rok strávim v Brne, lebo na Prahu som príliš hlúpa (ako ináč)
Nič horšie už neviem vymyslieť. Som až taká hlúpa.
Betty

Where to go next